Chovateľský a zápisný poriadok

Cieľom chovateľského a zápisného poriadku Klubu chovateľov hrubosrstých stavačov (ďalej len KCHHS) na Slovensku je zabezpečovať čistokrvný chov hrubosrstých stavačov (Stanovy KCHHS) v zmysle štandardu schváleného F.C.I. so zachovaním biologického zdravia každého jedinca a špecifických vlôh a vlastností týchto plemien psov. Chovateľský a zápisný poriadok KCHHS na Slovensku vychádza z chovateľského poriadku a zápisného poriadku SPZ, ktorého je KCHHS prostredníctvom kynologickej rady členom, z príslušných pokynov a smerníc F.C.I. a je spracovaný v zmysle § 3 ods. 5 Stanov KCHHS.

I. Všeobecné ustanovenia

Chovateľský a zápisný poriadok je základnou normou pre chov plemien psov podľa § 1 Stanov KCHHS.
Chov vyššie uvedených plemien psov (nemecký hrubosrstý stavač a pudelpointer) riadi KCHHS prostredníctvom poradcov chovu pre chov konkrétnych plemien. Poradcovia chovu sa vo svojej práci riadia uzneseniami členskej schôdze a rozhodnutiami výboru KCHHS, týmto chovateľským a zápisným poriadkom, chovateľským a zápisným poriadkov SPZ, predpismi SKJ a F.C.I.. KCHHS môže zriadiť Chovateľskú radu ako poradný orgán. Členmi sú poradcovia chovu, predseda DR a členskou schôdzou schválení členovia KCHHS.
Klub je povinný vo svojej šľachtiteľskej práci dodržiavať platný štandard F.C.I.. Členom F.C.I. je prostredníctvom Kynologickej rady Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej KR SPZ), a Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej SKJ).

II. Chov

Chov je cieľavedomá plemenitba, pri ktorej sa spojením dvoch jedincov zabezpečuje odchov zdravého a štandardu zodpovedajúceho potomstva psov (Stanovy KCHHS).
Chov psov podľa ods. 1 chovateľského a zápisného poriadku KCHHS je chovom riadeným. Chov riadi výbor chovateľského klubu prostredníctvom poradcov chovu.
Na chov môžu byť použité len jedince, ktorú spĺňajú podmienky pre uznanie chovnosti, schválené členskou schôdzou KCHHS. Výnimku z tejto podmienky môže schváliť v odôvodnených prípadoch Chovateľská rada KCHHS.

III. Chovateľ, majiteľ, držiteľ

Majiteľ jedinca (psa alebo suky) je fyzická alebo právnická osoba v ktorej majetku sa daný jedinec nachádza.Za majiteľa sa považuje tá osoba, ktorá zviera získala právoplatne, je teda nepochybne majiteľom psa a môže toto vlastníctvo preukázať platným preukazom o pôvode psa.
Držiteľ psa alebo suky podľa bodu II je fyzická osoba u ktorej je daný jedinec ustajnený, je v jej starostlivosti a ošetrovaní a je majiteľom jedinca oprávnená k držbe.
Držiteľom chovného psa je alebo majiteľ chovného psa, alebo tá osoba, ktorá je majiteľom oprávnená, aby chovného psa využila na párenie sučiek.
Ak je majiteľom chovného jedinca právnická osoba, musí oznámiť klubu a plemennej knihe (SPKP) meno držiteľa tohto jedinca.
Chovateľom daného jedinca je majiteľ chovnej suky v čase rodenia šteniec. Potomstvo suky sa eviduje na jeho chovnú stanicu. Záujemca o chov, ktorý nie je členom klubu je povinný splniť a v chove dodržiavať podmienky chovnosti stanovené chovateľským klubom. V prípade poskytovanie služieb na úseku chovnosti nečelenom klubu, môžu byť v cene služieb zohľadnené pre nečlenov náklady klubu vyplývajúce zo zabezpečenia úloh pri riadení chovu a zabezpečovaní činnosti klubu. Vzťahy s nečlenom klubu – chovateľom, výbor KCHHS upraví spravidla zmluvne. Poplatky spojené s chovom jedinca pre nečlenov KCHHS schvaľuje členská schôdza. Poplatky je povinný nečlen klubu uhradiť pred samotným úkonom (napr. uchovnenie jedinca, odporúčanie na párenie, doporučenie poradcu chovu na vydanie preukazu pôvodu pre štence a pod.]
Ak prešla oplodnená suka do vlastníctva inej osoby, chovateľom je nový vlastník, ak si pôvodný majiteľ chovnej suky písomne nevyhradil právo zápisu narodených šteniat na jeho chovnú stanicu. Ak nie je dohodnuté inak, na nového majiteľa sa prenášajú aj práva a povinnosti súvisiace s párením chovným psom.
Ak majiteľ v čase oplodnenosti chovnej suky zomrie, môžu sa narodené štence zapísať buď na jeho chovateľskú stanicu alebo na chovateľskú stanicu nového majiteľa suky.
Majiteľ chovného jedinca musí každú zmenu vo vlastníctve – stratu alebo úhyn jedinca, písomne oznámiť klubu (poradcovi chovu) a plemennej knihe (SPKP).

IV. Náležitosti rodičov

Pre čistokrvný chov psov (Stanovy KCHHS) sa môžu používať len čistokrvné jedince zapísané v plemenných knihách členských krajín F.C.I., zaradené do chovu po splnení podmienok určených KCHHS, platných v čase zaraďovania jedinca do chovu.
U importovaných chovných jedincov rozhoduje o zaradení do chovu výbor klubu a dozorná rada klubu.
Z hľadiska hodnotenia exteriéru, platí pre zaradenie do chovu výstavné ocenenie získané vo veku najmenej 12 mesiacov na klubovej výstave KCHHS.
Pred zaradením do chovu musí byť jedinec (vo veku najmenej 12 mesiacov) posúdený z hľadiska exteriéru komisiou (chovný zvod) určenou výborom klubu. Komisia zapisuje svoje rozhodnutie do preukazu pôvodu daného jedinca. Komisia sa pri svojom rozhodnutí riadi kritériami stanovenými členskou schôdzou a výborom klubu. Členom komisie je obligatórne najmenej jeden rozhodca – člen KCHHS, pre posudzovanie exteriéru posudzovaných jedincov (zápis do Preukazu pôvodu).
Podmienky pre zaradenie do chovu stanovuje výbor klubu po schválení členskou schôdzou a ich zverejní v Klubovom spravodajcovi. Tieto oznámi Kynologickej rade SPZ.
Po splnení podmienok chovnosti zašle majiteľ jedinca preukaz o pôvode daného jedinca s dokladmi o splnení chovných podmienok (posudky z výstav, rozhodcovské tabuľky zo skúšok, veterinárne osvedčenia) poradcovi chovu, ktorý skontroluje splnenie podmienok daným jedincom a postúpi Preukaz o pôvode plemennej knihe SPZ, ktorá potvrdí do preukazu o pôvode chovnú spôsobilosť. Pri zapisovaní chovného jedinca pošle majiteľ psa poradcovi chovu zároveň s preukazom o pôvode a dokladmi aj 2 fotografie psa o veľkosti 10×7 cm, na ktorých je daný jedinec vyfotografovaný v zootechnickom postoji.
Na chov možno použiť jedince naposledy v roku, v ktorom dosiahnu vek: pes 9 rokov, suka 8 rokov. V prípadoch chovne cenných jedincov môže výbor na základe žiadosti chovateľa a doporučení poradcom chovu povoliť výnimku. Do chovu sa zaraďujú jedince najneskôr vo veku 5 rokov.
O vyradení jedinca z chovu rozhoduje výbor klubu na základe návrhu poradcu chovu. Rozhodnutie o tom musí oznámiť písomne majiteľovi chovného jedinca a plemennej knihe SPZ.

V. Výber do chovu

Výber do chovu sa vykonáva spravidla počas výstav organizovaných klubom a chovných skúškach. V odôvodnených prípadoch môže výbor klubu rozhodnúť aj o výbere do chovu v inom termíne.
Výber do chovu vykonáva trojčlenná komisia, ktorú tvoria:
a) Poradca chovu
b) Rozhodca pre exteriér s aprobáciou na plemeno NDS alebo PP
c) Člen výboru klubu
Ak je účastníkom výberu do chovu jedinec z odchovu člena komisie, alebo je tento jedinec v jeho vlastníctve, alebo vlastníctve člena rodiny, nesmie tento člen komisie zasahovať do jeho hodnotenia. Za blízkeho príbuzného sa považujú rodičia, manželka, deti, ako aj osoby žijúce s členom komisie v spoločnej domácnosti.
Podmienky účasti na výbere do chovu :
a) Preukaz pôvodu vydaný plemennou knihou uznanou FCI, importované jedince musia byť zapísané v SPKP
b) Vek minimálne 12 mesiacov
c) Dobrý zdravotný stav

VI. Odporúčanie na párenie

Pred plánovaným honcovaním sa chovnej suky vyžiada si jej majiteľ od poradcu chovu odporúčanie na párenie. Poradca uvedie vo vystavenom odporúčaní na párenie 1-3 vhodných psov.
Na odporúčaní na párenie uvedie poradca chovu i dobu jeho platnosti.
Odporúčanie na párenie musí obsahovať:
a) mená psov navrhnutých na párenie a čísla ich zápisu v plemennej knihe
b) podpis poradcu chovu, ktorý odporúčanie vystavil
c) meno suky a číslo jej zápisu v plemennej knihe,
d) meno a adresu majiteľa alebo držiteľa psa,
e) meno a adresu majiteľa chovnej suky,
f) meno psa s ktorým sa suka párila,
g) podpis majiteľa chovného psa,
h) miesto a dátum párenia,
Vyplnené a podpísané odporúčanie na párenie (potvrdenie o párení) je dokladom, ktorý je súčasťou prihlášky na zápis narodených šteniat.

VII. Podmienky párenia

Párenie sa môže uskutočniť iba medzi dvomi chovnými jedincami na základe platného odporúčania na párenie.
Počas jedného honcovania sa môže suka páriť len s jedným psom.
Suka sa pári s chovným psom spravidla u jeho majiteľa.
Ak suka zostáva u majiteľa psa niekoľko dní, všetky náklady s tým spojené, ako aj s dopravou suky späť hradí majiteľ suky (ak sa majitelia chovných jedincov nedohodnú písomne inak).
Držiteľ psa je povinný v tom čase sa o suku dostatočne starať a ručí i za škody, ktoré v tom čase spôsobila tretej osobe.
O neplánovanom spárení sa suky počas pobytu suky u držiteľa chovného psa s iným psom je držiteľ povinný informovať majiteľa suky a nahradiť mu vzniknutú škodu. Držiteľ psa nesmie po takomto párení žiadať od majiteľa suky žiadne finančné vyrovnanie.
Ak suka v čase, keď bola v starostlivosti držiteľa dohodnutého psa, uhynie, držiteľ je povinný dať na svoje náklady zistiť príčinu uhynutia suky a informovať o tom majiteľa chovnej suky. Ak úhyn suky zapríčinil, je povinný nahradiť majiteľovi suky vzniknutú škodu. Ak na úhyne suky nemá vinu, majiteľ suky je povinný uhradiť držiteľovi psa všetky náklady, ktoré mu so starostlivosťou o suku a jej úhyn vznikli.
Ak sa suka s vybraným psom nespári, môže majiteľ rozhodnúť o párení suky s iným z doporučených psov.
Po spárení sa chovných jedincov vyplní držiteľ psa potvrdenie o párení a odporúčanie na párenie pošle plemennej knihe SPZ (SPKP). Majiteľovi suky odovzdá vyplnené a podpísané potvrdenie o párení.
Spôsob úhrady za párenie sa rieši dohodou (spravidla písomnou). Zadržanie suky ako zástavy je zakázané. Mimo dohodnutej čiastky nemá majiteľ psa žiadne právo požadovať od majiteľa suky potomkov psa, najmä právny nárok na prenechanie šteňaťa. Ak je však ponechanie šteňaťa dohodnuté ako náhrada za párenie, treba túto dohodu písomne potvrdiť ešte pred párením. V prípade písomnej dohody musia byť zohľadnené nasledujúce body:
a) termín výberu šteňaťa,
b) termín odberu šteňaťa.
c) termín, po ktorom nárok na výber šteňaťa zaniká,
d) termín, po ktorom zaniká nárok na odber šteňaťa.
e) forma inej úhrady za párenie,
f) úhrada nákladov spojených s dopravou,
g) spôsob vyrovnania v prípade uliahnutia mŕtvych šteniat,
h) spôsob vyrovnania ak vybrané šteňa do odberu uhynie.
Nedodržanie dohody o spôsobe úhrady za párenie je vecou občiansko-právneho konania
Ak sa suka neoplodnila, alebo sa narodilo iba jedno šteňa. Má majiteľ suky nárok na jedno bezplatné párenie s tým istým psom pri jej najbližšom honcovaní sa. Nárok na bezplatné párenie zaniká v prípade úhynu psa alebo ak prestane byť z akéhokoľvek dôvodu chovný.
O neoplodnení suky, prípadne požiadavke na náhradné párenie, informuje majiteľ suky poradcu chovu a držiteľa chovného psa najneskôr do 75 dní od dátumu párenia.
Ak chovný pes zmení majiteľa, pôvodný majiteľ je povinný oznámi nadobúdateľovi chovného psa všetky nesplnené povinnosti náhradných párení a dohodnúť spôsob úhrady za párenie. Nový majiteľ chovného psa preberá na seba všetky záväzky vyplývajúce z pôsobenia chovného psa v chove v zmysle tohto poriadku.
Ak zmení suka po párení majiteľa, pôvodný majiteľ je povinný oznámiť držiteľovi chovného psa meno nového majiteľa chovnej suky. Ak tak neurobí znáša následky, ak držiteľ psa odmietne náhradné párenie.
Ak sa dokáže, že chovný pes bol v čase párenia neplodný, majiteľ chovnej suky má nárok na vrátenie poplatku za párenie.
V prípade párenia v zahraničí musí byť vybraný pes na párenie vo svoje krajine chovný. Majiteľ suky pri požiadaní o párenie suky zašle poradcovi chov k nahliadnutiu kópiu preukazu o pôvode psa a ďalších dokladov, z ktorých musí byť zreteľné, že pes je zaradený do chovu. V prípade odporučenia psov z ČR povinnosť uvedená v druhej vete odpadá.
Majiteľ suky po párení v zahraničí priloží k prihláške na zápis vrhu, fotokópiu preukazu o pôvode psa ktorým sa suka spárila.
V priebehu jedného kalendárneho dňa sa môže pes páriť iba s jednou sukou.

VIII. Umelé oplodnenie

Umelé oplodnenie nie je dovolené previesť u psov, ktorí sa predtým nereprodukovali prirodzeným spôsobom. V ojedinelých prípadoch (keď sa len pes alebo len suka predtým nerozmnožovali prirodzeným spôsobom) môže členská organizácia SKJ poverená vedením čiastkovej plemennej knihy povoliť výnimky, na základe odporúčania príslušného chovateľského klubu.
Náklady spojené s odobratím ejakulátu a vykonaním inseminácie hradí majiteľ sučky. Veterinár, ktorý insemináciu vykonáva, potvrdzuje v odporúčaní na párenie, že sučka bola oplodnená inseminačnou dávkou od vybraného psa. Veterinárny lekár je povinný vydať majiteľovi suky osvedčenie o vykonaní inseminácie. V tomto osvedčení musí byť uvedené miesto a doba umelého oplodnenia, meno a číslo zápisu psa, od ktorého bola použitá inseminačná dávka, meno a číslo zápisu plemennej knihy sučky a meno a adresa majiteľa sučky. Veterinárny lekár, ktorý psovi odobral ejakulát, musí potvrdiť správcovi plemennej knihy, v ktorej sa budú šteňatá zapisovať, že inseminačná dávka, pochádza od dohodnutého psa.
Majiteľ psa, ktorému bol odobratý ejakulát je povinný majiteľovi sučky osvedčiť párenie v odporúčaní na párenie. Ďalej musí majiteľ, eventuálne držiteľ psa, poskytnúť majiteľovi sučky zdarma potrebné informácie, týkajúce sa krycieho psa vrátane rozboru DNA urobeného v akreditovanom laboratóriu.
Chovný pes a taktiež jeho inseminačné dávky sa považujú za majetok. Pri odbere ejakulátu a jeho uchovávaní (hlbokozmrazenom) musí byť preto vlastníctvo inseminačných dávok písomne špecifikované. V dokumentácii je potrebné uviesť – dátum odberu, počet inseminačných dávok, identifikácia dávok, miesto skladovania, identifikácia chovného psa a majiteľa inseminačných dávok. Zároveň je majiteľ chovného psa povinný dať urobiť DNA profil psa, od ktorého sú inseminačné dávky uchovávané.
Majiteľ inseminačných dávok musí poskytnúť SKJ, resp. príslušnému chovateľskému klubu, informácie o dátume odberu spermií, identifikácii dávok, mieste skladovania a o identifikácii chovného psa vrátane jeho DNA profilu.
Inseminačné dávky sa môžu použiť iba v prípade, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v tomto chovateľskom poriadku týkajúce sa párenia a najmä je potrebné zabezpečiť, že zmrazené inseminačné dávky budú použité iba pre suky registrované v plemenných knihách uznaných FCI.
Pri predaji chovného psa alebo prevode práv na jeho chovné využitie, musí majiteľ psa poskytnúť druhej strane všetky informácie o už odobratom ejakuláte a zmrazených inseminačných dávkach. Samotné inseminačné dávky môžu byť predmetom samostatnej kúpnej zmluvy, alebo môžu byť predávané spolu so psom. Presné podrobnosti by sa mali dohodnúť zmluvne medzi dotknutými stranami.
Majiteľ inseminačných dávok je oprávnený podpísať osvedčenie o párení. Majiteľ inseminačných dávok musí poskytnúť majiteľovi suky informácie o dátume odberu ejakulátu, identifikácii dávok a o identifikácii chovného psa vrátane jeho DNA profilu.
Umelé oplodnenie suky insemináciou môže vykonať len veterinárny lekár, alebo osoba s oprávnením na vykonávanie tejto činnosti. Na odporúčanie na párenie potvrdia, že pri inseminácii bola použitá inseminačná dávka dohodnutého psa. Náklady na prepravu inseminačných dávok a výkon inseminácie znáša majiteľ chovnej suky.

IX. Narodenie šteniec

O narodení šteniec je chovateľ povinný do 10 dní písomne informovať poradcu chovu a držiteľa psa, po ktorom sú uliahnuté štence. S uvedením dátumu narodenia, počtu a pohlavia narodených a ponechaných šteniec, farby srsti, vážnych chýb u šteniat, prípadne ďalších dôležitých informácii.
Suka môže mať v kalendárnom roku iba jeden vrh.
Pri odbere (predaji) musia byť štence najmenej 49 dní staré, musia byť čipované (prípadne aj otetované) a odčervené. Čipovanie šteniec je povinné, tetovanie je na zvážení chovateľa.
– Čipovanie: Chovateľ pošle vyplnenú prihlášku na zápis vrhu poradcovi chovu príslušného plemena KCHHS, ktorý na nej potvrdí, že súhlasí so zapísaním šteniec do SPKP a vráti ju späť chovateľovi, ktorý si na základe tohto pôjde k vybranému veterinárnemu lekárovi dať štence začipovať.
Veterinárny lekár do prihlášky nelepí príslušné kódy mikročipov k menám šteniec, uvedie v nej dátum čipovania a potvrdí to pečiatkou so svojim podpisom. Chovateľ túto prihlášku na zápis šteniec pošle na kynologický odbor SPZ (odporúča sa, aby si pre vlastnú potrebu a vzájomnú kontrolu urobil kópiu prihlášky). Plemenná kniha opri zápise vrhu do databázy vloží k menám šteniec aj ich kódy mikročipov, ktoré sa budú tlačiť na preukazy o pôvode. Preukazy o pôvode pre štence potom zašle priamo chovateľovi formou dobierky.
– Čipovanie aj tetovanie: Ak sa chovateľ rozhodne dať si štence okrem povinného začipovania aj otetovať (KCHHS doporučuje chovateľom tento postup), pošle vyplnenú prihlášku na zápis vrhu najskôr príslušnému poradcovi chovu plemena , ktorý v nej potvrdí, že súhlasí so zápisom šteniec do SPKP a pošle ju kynologickému odboru SPZ. Kynologický odbor SPZ zapíše štence do databázy plemennej knihy, na prihlášku uvedie tetovacie čísla, urobí si kópiu z tejto prihlášky a originál pošle chovateľovi. Chovateľ si na základe tohto pôjde dať štence začipovať a otetovať. Veterinárny lekár štence začipuje a otetuje, do prihlášky nalepí príslušné kódy mikročipov k menám šteniec, uvedie v nej dátum čipovania a tetovania a potvrdí to pečiatkou a svojim podpisom. Chovateľ túto prihlášku na zápis šteniec pošle na kynologický odbor SPZ (odporúča sa, aby si pre vlastnú potrebu a vzájomnú kontrolu urobil kópiu prihlášky). Plemenná kniha pri zápise vrhu do databázy vloží k menám šteniec aj ich kódy mikročipov, ktoré sa budú, vrátane tetovacieho čísla tlačiť na preukazy o pôvode. Preukazy o pôvode pre štence potom pošle priamo chovateľovi formou dobierky.
Poznámka: Komora veterinárnych lekárov v zmysle zákona č. 39/2007 Z.z. v o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a k nemu vydanej Vyhlášky č. 19 o identifikácii spoločenských zvierat z 13. 1. 2012 vedie centrálny register spoločenských zvierat (ďalej CRSZ), prepojený s medzinárodnou databázou, do ktorého sú všetci poverení veterinárni lekári povinní do 24 hodín zaevidovať každé začipované zviera so všetkými údajmi v ňom, vrátane posledného majiteľa, resp. aj čísla zápisu čistokrvného jedinca. Pri nájdení strateného psa je najlepšie navštíviť najbližšieho veterinárneho lekára, ktorý čítačkou čipov preverí, či má pes zavedený mikročip a v centrálnom registri SZ zároveň môže nájsť jeho majiteľa.
Chovateľ je povinný viesť si záznamy o páreniach suky, narodených šteňatách a nových nadobúdateľoch šteniec.

X. Plemenná kniha

Za účelom úradnej evidencie všetkých čistokrvných psov začlenených v kluboch SPZ sa zapisujú štence pochádzajúce od čistokrvných jedincov z domácich odchovov, ako aj importované čistokrvné jedince týchto plemien do plemennej knihy SPZ – SPKP / Slovenská plemenná kniha psov/.
Plemenná kniha SPZ robí zápisy šteniec všetkých chovateľov – členov príslušných chovateľských klubov združených v SPZ v zmysle Stanov SPZ.
Z uvedených dôvodov i zápisy importovaných šteniec a importovaných jedincov vykonáva plemenná kniha SPZ – SPKP.
Zápis šteniec v plemennej knihe SPZ sa robí na základe prihlášky narodených šteniec (vrhu).
Súčasťou prihlášky na zápis vrhu je potvrdené odporúčanie na párenie. V prípade zahraničného párenia i overená fotokópia preukazu o pôvode použitého psa.
Narodené štence sa musia prihlásiť na zápis všetky naraz a to najneskoršie do 30 dní od dátumu ich narodenia. Dodatočné hlásenie ďalších šteniec z vrhu je neprípustné.
Mená šteniec pochádzajúcich z jedného vrhu sa musia začínať rovnakých začiatočným písmenom a nesmú sa opakovať v ďalších vrhoch tej istej chovateľskej stanice.
V prípade, že plemennej knihe budú doručené nečitateľné alebo nevierohodné podklady k vystaveniu preukazov o pôvode, má plemenná kniha právo vyžadovať nové doklady.
V preukaze pôvodu musí byť uvedená správna farba šteňaťa a to aj v tom prípade, ak je neštandardná. Pokiaľ chovateľ alebo chovateľský klub zistí, že narodené šteňa vykazuje závažnú vrodenú chybu, ktorá sa ďalším vývojom nemôže zmeniť a nezodpovedá tak štandardu FCI, je povinný o tejto skutočnosti informovať príslušnú čiastkovú plemennú knihu uvedením konkrétnej chyby do prihlášky. Vo všetkých týchto prípadoch označí plemenná kniha preukaz o pôvode týchto šteniat pečiatkou „Neštandardné“
V plemennej knihe sa nesmú zapísať štence zo spárenia suky s iným psom , ako sa uvádza v prihláške na zápis vrhu a odporúčaní na párenie. Úmyselné zamlčanie takéhoto prípadu sa bude posudzovať ako porušenie chovateľského a zápisného poriadku. V prípade zistenia tejto skutočnosti po vystavení preukazov o pôvode musí chovateľ preukazy vrátiť plemennej knihe na znehodnotenie.
V prípade pochybnosti o správnosti vykázaného pôvodu šteniec má chovateľský klub právo vykonať u šteniec test paternity na preukázanie pôvodu. Ak sa preukáže nepravdivosť uvádzaných údajov o pôvode šteniec strácajú vydané preukazy o pôvode šteniec platnosť a chovateľ je povinný nahradiť náklady spojené s preukázaním pôvodu šteniat a vydaním preukazov o pôvode. Majitelia šteniec majú nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny šteniec a úhradu nákladov spojenú s chovom zakúpených šteniec.
Do plemennej knihy sa zapisujú iba štence chovateľov s trvalým bydliskom na území SR.

XI. Zapisovanie importovaných jedincov

Do plemennej knihy sa môžu zapísať len potomkovia jedincov zapísaných v plemenných knihách členských krajín F.C.I., alebo plemenných knihách krajín F.C.I. uznaných ak je ich pôvod preukázateľný najmenej v troch generáciách predkov.
Importovaným jedincom s preukazmi o pôvode uznanými F.C.I. sa pri zápise uvedie do preukazu číslo zápisu v SPKP a dátum zápisu. Pri použití importovaného jedinca v chove sa v preukazoch o pôvode potomkov uvádza okrem čísla zápisu v SPKP aj číslo zápisu v plemennej knihe, ktorá preukaz o pôvode tohto jedinca vystavila.

XII. Register plemennej knihy

Register je súčasťou plemennej knihy. V registri sa evidujú importované jedince zapísané v plemenných knihách krajín, ktoré nie sú členmi F.C.I. a štence pochádzajúce po rodičoch, ktorí nemajú plné tri generácie predkov zapísaných v plemenných knihách uznaných F.C.I.
Podmienkou pre zapísanie do registra je súhlas chovateľského klubu. Jedinec musí byť posúdený na dvoch výstavách dvomi rôznymi rozhodcami, z toho na jednej klubovej výstave KCHHS a získať ocenenie aspoň „veľmi dobrá“.
Jedince zapísané v registri sa môžu páriť len s jedincami čistokrvnými. Do plemennej knihy sa môžu zapísať až jedince štvrtej generácie týchto predkov.

XIII. Vývoz psov.

Pri vývoze psa musí majiteľ požiadať o súhlas na vývoz a vystavenie exportného preukazu o pôvode plemennú knihu SPZ. V prípade chovného jedinca musí požiadať o súhlas na vývoz aj chovateľský klub.
Pri prvom predaji psa do zahraničia musí majiteľ odovzdať nadobúdateľovi psa v zahraničí exportný preukaz o pôvode psa. Exportné preukazy o pôvode pre plemená združené v SPZ vystavuje plemenná kniha SPZ.
Nákup, predaj alebo vývoz psov prostredníctvom organizácii zaoberajúcich sa komerčným predajom psov je neprístupný v zmysle predpisov F.C.I. a štatútu KR SPZ.

XIV. preukaz o pôvode psa.

Preukaz o pôvode psa je verejná listina obsahujúca meno a popis psa, jeho pôvod preukázaný najmenej tromi generáciami čistokrvných predkov, skratku plemennej knihy a číslo zápisu, čipovacie číslo, ak nie je totožné s číslom zápisu, dátum narodenia, ako aj ďalšie údaje o chovateľovi a majiteľovi, o ohodnotení psa na výstavách a skúškach, prípadne iné dôležité záznamy.
Preukaz o pôvode psa sa vystavuje na formulári uznanom FCI, s uvedením členstva v F.C.I. (znak F.C.I.), v zastupujúcej organizácii SR v F.C.I. a adresu SPZ.
Pre každého psa sa vystavuje len jeden preukaz o pôvode, ktorý v prípade zmeny majiteľa psa musí predchádzajúci majiteľ odovzdať novému nadobúdateľovi psa.
Záznamy alebo zmeny v preukaze o pôvode môže robiť.
– plemenná kniha,
– rozhodcovia (záznamy o výsledku výstav, bonitácii a skúšok).
– čipovateľ – uvedie dátum čipovania, prípadne vakcinácie,
– chovateľ – majiteľ zmenu vlastníka psa.
Stratu preukazu o pôvode psa treba ihneď nahlásiť plemennej knihe SPZ, ktorá zabezpečí zverejnenie straty v odbornom časopise a vydanie duplikátu preukazu o pôvode psa. V prípade poškodenia alebo zničenia preukazu je možné vystaviť opis.
Preukaz o pôvode uhynutého, zabitého alebo utrateného psa treba poslať plemennej knihe SPZ najneskôr do 10 dní od tejto udalosti na znehodnotenie. V prípade straty psa treba preukaz o pôvode poslať do 30 dní plemennej knihe. Ak sa pes nájde, plemenná kniha preukaz o pôvode majiteľovi vráti.
Za správnosť údajov uvedených v preukaze o pôvode psa ručí svojim podpisom ten kto príslušný záznam urobil.
Preukaz o pôvode nie je prenosný na jedince z toho istého vrhu, ani na jedince z iného vrhu. Falšovanie preukazov, samovoľné zmeny, škrtanie, zneužitie, preukazov pôvodu uhynutých alebo stratených psov sa považuje za porušenie chovateľského a zápisného poriadku a chovateľskej disciplíny s následným postihom.

XV. Strata – nájdenie psa

Nájdenie strateného psa, ktorý je čipovaný ( alebo aj tetovaný), oznámi nálezca príslušnej plemennej knihe, ktorá mu poskytne adresu chovateľa ( prípadne aj číslo telefónu). U chovateľa si nálezca overí, kto bol posledným majiteľom nájdeného psa.
Majiteľ strateného psa je povinný uhradiť nálezcovi všetky náklady spojené s vyhľadaním majiteľa a chovateľa psa do jeho odovzdania majiteľovi.

XVI. Chránený názov registrovaného chovu psov

Chránený názov registrovaného chovu psov je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou mena psa. Identifikuje chovateľa, ktorý zviera odchoval. Chránený názov registrovaného chovu sa uvádza pred alebo za menom psa.
Preukazy o pôvode pre narodené štence sa môžu vyhotoviť len chovateľom, ktorí majú chránený názov registrovaného chovu psov.
Centrálny register chránených názvov chovov psov v majetku občanov SR registrovaných na FCI vedie SKJ. Evidenciu chránený názvov registrovaného chovu psov vedie aj SPZ.
Chovateľ môže mať registrovaný len jeden chránený názov registrovaného chovu psov bez zreteľa na počet chovaných plemien a súk. Chránenie názvu registrovaného chovu psov je osobné a celoživotné.
Nárok na používanie chráneného názvu registrovaného chovu psov vzniká dňom jeho registrácie v FCI. Znenie chráneného názvu registrovaného chovu psov nemožno meniť. Ten istý názov nesmie byť chránený inej osobe v rámci krajín FCI.
Majiteľom chráneného názvu registrovaného chovu psov môže byť len právnicky spôsobilá fyzická, alebo právnická osoba
Právo ochrany chráneného názvu registrovaného chovu psov zaniká:
– ak sa chovateľ písomne zriekol tohto práva,
– smrťou chovateľa, ak nebol názov prevedený na dedičov.
– trvalým odňatím práva ochrany názvu pre porušenie chovateľskej disciplíny, – zmluvným prevodom na inú fyzickú osobu,
Odporúča sa navrhovať registrované chránené názvy registrovaného chovu psov s počtom maximálne 20 znakov ( najviac dve slová).
Postup pri registrácii chráneného názvu registrovaného chovu psov je uvedený v pokynoch SKJ.

XVII. Chovateľská rada

Je poradným orgánom KCHHS pri riadení, rozvoji a chove psov.
Stanoviská a návrhy chovateľskej rady majú odporúčajúci charakter pre orgány KCHHS
Chovateľská rada sa schádza podľa potreby a zvoláva ju poradca chovu, ktorý riadi chov konkrétneho plemena psov.
Členmi Chovateľskej rady sú:
– poradcovia chovu jednotlivých plemien psov,
– predseda KCHHS
– výcvikár
– predseda dozornej rady KCHHS
– ďalší dvaja členovia KCHHS, zvolení členskou schôdzou

XVIII. Záverečné ustanovenia

Tituly získané na výstavách a vrcholných súťažiach sa zapisujú do preukazu o pôvode psa a uvádzajú sa aj minimálne v prvej generácii potomkov psa alebo suky.
Za zápisy v plemennej knihe SPZ sa vyberajú poplatky schválené orgánmi SPZ,
Za vystavenie odporučenia na párenie, zápis šteniec v plemennej knihe a párenie chovným psom vyberá KCHHS poplatky schválené členskou schôdzou,
Právne vzťahy a prípadné spory vyplývajúce z vlastníctva a chovateľstva psov sa riešia občiansko- právnou cestou.
Výnimky z ustanovení tohto poriadku môže v odôvodnených prípadoch po súhlase KCHHS povoliť predsedníctvo Kynologickej rady SPZ. Zmeny v znení tohto poriadku schvaľuje členská schôdza KCHHS na návrh výboru KCHHS.
O postihu za porušenie tohto chovateľského a zápisného poriadku rozhodnú orgány chovateľského klubu alebo SPZ.
Tento chovateľský a zápisný poriadok nadobúda účinnosť dňom schválenia členskou schôdzou KCHHS. Schválené členskou schôdzou KCHHS dňa 24.3.2024.

Mgr. Martin Barantal Ing. Michal Urban

predseda KCHHS tajomník KCHHS